EXKLUZÍVNE, predaj RD s pozemkom 845m2, Lietavská Lúčka, Cena: 279.990€

Detail ponuky

Ponuka číslo: ZA013318

Popis

Ponúkame Vám na predaj exkluzívne tehlový rodinný dom v obci Lietavská Lúčka, s pozemkom o výmere 845m2. Dom je samostatne stojaci, má dve nadzemné poschodia (2x73m2) a suterén (73m2). Na prízemí sa nachádza vstupná chodba, schodisko, vstup do suterénu, WC, kuchyňa so špajzou, obývačka. Na poschodí sú tri izby, kúpeľná, WC, zimná záhrada a dva balkóny. V suteréne je kotolňa, sklad, práčovňa a chodba. Vykurovanie je plynovým kotlom. Je napojený na všetky inžinierske siete. Na záhrade je altánok o výmere 19m2 s krbom, vhodný na posedenia a garáž s rozmerom cca 4*9m kde je aj malá pivnica. Tichá lokalita plus výborná dostupnosť do mesta Žilina. Dom je vhodný aj ako developerský projekt s možnosťou prikúpenia susedného domu (spolu výmera pozemku 1345m2) .

Link na video: youtube.com/watch?v=3BmdPXmnETo

Cena: 279.990€. Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA013318. Call centrum tel: 0910 86 11 86.

 



Cena
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Čiastočná rekonštrukcia
Podlahová plocha 220 m2
Výmera pozemkov 845 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Lietavská Lúčka


Lietavská Lúčka

Leží v Žilinskej kotline na terasových náplavoch Rajčianky. Ťažia sa tu vápenité sliene a vápence na výrobu cementu. Lesný porast je roztrúsený. Obec sa spomína v r. 1393. Patrila panstvu Lietava. V r. 1598 mala 14 domov, v r. 1828 29 domov a 327 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., ovčiarstvom a včelárstvom. Od r. 1901 začali pracovať v novopostavenej cementárni. Podnik po viacerých rekonštrukciách pracuje i v súčasnosti. Infraštruktúra je v obci vybudovaná. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Rajci a v Žiline. K pamätihodnostiam patrí dvojpodlažný klasicistický kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu, postavený v r. 1820. Časť obce Ilové sa spomína v r. 1439 kedy patrila panstvu Strečno. V r. 1549 mala 6 domov a v r. 1828 17 domov a 165 obyvateľov. Splynula s Lietavskou Lúčkou v r. 1907.


Lietavská Lúčka

Leží v Žilinskej kotline na terasových náplavoch Rajčianky. Ťažia sa tu vápenité sliene a vápence na výrobu cementu. Lesný porast je roztrúsený. Obec sa spomína v r. 1393. Patrila panstvu Lietava. V r. 1598 mala 14 domov, v r. 1828 29 domov a 327 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., ovčiarstvom a včelárstvom. Od r. 1901 začali pracovať v novopostavenej cementárni. Podnik po viacerých rekonštrukciách pracuje i v súčasnosti. Infraštruktúra je v obci vybudovaná. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Rajci a v Žiline. K pamätihodnostiam patrí dvojpodlažný klasicistický kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu, postavený v r. 1820. Časť obce Ilové sa spomína v r. 1439 kedy patrila panstvu Strečno. V r. 1549 mala 6 domov a v r. 1828 17 domov a 165 obyvateľov. Splynula s Lietavskou Lúčkou v r. 1907.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.