Slnečný stavebný pozemok 492 m2, výborná lokalita s novými domami, Svederník pri Žiline – Lipová alej, Cena: 116.000 €

Detail ponuky

Ponuka číslo: ZA014056

Popis

Ponúkame Vám na predaj slnečný rovinatý stavebný pozemok o rozlohe 492 m2 v obľúbenej lokalite Lipová alej obce Svederník, v blízkosti mesta Žilina.
Pri projektovaní výstavby nových rodinných domov, na území ktorej sa pozemok nachádza, bol braný ohľad na celkový vizuálny vzhľad osídlia, súkromie obyvateľov i súlad s okolitou prírodou. Výrazným benefitom adresy v Lipovej aleji je malebná krajina za oknami, nádherná príroda dosiahnuteľná pešky, a zároveň vzdialenosť centra Žiliny len 10 minút jazdy.

ROZMERY: 20 m x 24,6 m, teda 492 m2.

VLASTNOSTI: rovinatý pozemok, slnečný po celý deň, s krásnymi výhľadmi do okolitej krajiny. Je umiestnený v slepej ulici, čo zabezpečuje menší počet okoloidúcich vozidiel a príjemný pocit súkromia. K dispozícii kvalitná príjazdová cesta s chodníkmi a štýlovým verejným osvetlením.

TECHNICKÉ ÚDAJE: pozemok s právoplatným stavebným povolením. Je oplotený z 3 strán.
Inžinierske siete: zapojené elektrika s elektromerom a voda s vodomerom, plyn a kanalizácia na pozemku.

PROJEKT DOMU: k pozemku je vypracovaný projekt na 4-izbový bungalov, započatie stavby môže prebehnúť okamžite.

LOKALITA
Obec Svederník s bohatou históriou a výbornou občianskou vybavenosťou má pre svojich obyvateľov k dispozícii materskú školu, kostol, predajne s potravinami, gastro prevádzky, múzeum, knižnicu a iné.  Je obklopená prekrásnou prírodou pohoria Javorníky a Súľovských vrchov, s množstvom príležitostí pre aktívne športovanie i turistiku, rybársky revír sa nachádza na neďalekej Hričovskej priehrade. Súčasťou obce je aj rozhľadňa s udržiavaným posedením a ohniskom.
V novo vystavanej Lipovej aleji s kvalitne naprojektovaným vjazdom pre vozidlá nepoznajú slovo nuda. Upravená cyklotrasa vedie rovno cez jej územie, moderné multifunkčné ihrisko a bezpečné detské ihrisko s lavičkami sú na skok, rozmanité miesta na dlhé prechádzky po okolí sa nikdy nezunujú.
Mesto Žilina je vzdialené 11 km, Bytča 9 km, pre potreby obce premávajú aj pravidelné autobusové spoje.       

Cena: 235,77 €/ m2, teda 116.000,- € za celý pozemok.

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA014056.
Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Cena
Typ nehnuteľnosti Pozemky
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Neuvedené
Podlahová plocha 492 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Svederník
Časť Lipová alej


Svederník

Leží v severnej časti Bytčianskeho podolia na predhorí Javorníkov. Má hnedé lesné a nivné pôdy. Lesy sú len vo vyšších polohách severnej časti. Pestuje sa tu ovocie. Našlo sa tu žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v r. 1321. Patrila panstvu Budatín, časť obce zemianskym rodinám Hatňanským a Rakovským. V r. 1598 mala 16 domov, v r. 1828 57 domov a 443 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. Donedávna tu bolo rozšírené tkanie plátna. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v okolí. V obci je známe záhradníctvo.

Marček sa spomína v r. 1453. Patrila zemianskym rodinám Súľovských, Markovičovcov, Noršických a iných. V r. 1907 bola pripojená k Svederníku.

Oblazov sa spomína v r. 1438. Patrila zemianskym rodinám Príleských a Oblazovských. V r. 1907 obec splynula so Svederníkom.

Zárieč sa spomína v r. 1598. Patrila Zárieckym, Keblovským, Borčickým. V polovici 19. stor. splynula s Keblovom.

Keblov sa ako obec vyvinula v chotári Záriečia v 18. stor. Po splynutí so Záriečím bola ako obec Zárieč - Keblov pričlenená k Svederníku v r. 1918.

Medzi pamätihodnosti obce patrí zvonica v Marčeku zo začiatku 19. stor. a klasicistická kúria z polovice 19. stor. V obci sa narodili: historik J. Hložanský, botanik a bylinkár V. Mihalus, básnik A. Vanoch, národný umelec V. Hložník a grafik F. Hložník.
M. č.: Marček, Svederník, Zárieč - Keblov.


Svederník

Leží v severnej časti Bytčianskeho podolia na predhorí Javorníkov. Má hnedé lesné a nivné pôdy. Lesy sú len vo vyšších polohách severnej časti. Pestuje sa tu ovocie. Našlo sa tu žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v r. 1321. Patrila panstvu Budatín, časť obce zemianskym rodinám Hatňanským a Rakovským. V r. 1598 mala 16 domov, v r. 1828 57 domov a 443 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. Donedávna tu bolo rozšírené tkanie plátna. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v okolí. V obci je známe záhradníctvo.

Marček sa spomína v r. 1453. Patrila zemianskym rodinám Súľovských, Markovičovcov, Noršických a iných. V r. 1907 bola pripojená k Svederníku.

Oblazov sa spomína v r. 1438. Patrila zemianskym rodinám Príleských a Oblazovských. V r. 1907 obec splynula so Svederníkom.

Zárieč sa spomína v r. 1598. Patrila Zárieckym, Keblovským, Borčickým. V polovici 19. stor. splynula s Keblovom.

Keblov sa ako obec vyvinula v chotári Záriečia v 18. stor. Po splynutí so Záriečím bola ako obec Zárieč - Keblov pričlenená k Svederníku v r. 1918.

Medzi pamätihodnosti obce patrí zvonica v Marčeku zo začiatku 19. stor. a klasicistická kúria z polovice 19. stor. V obci sa narodili: historik J. Hložanský, botanik a bylinkár V. Mihalus, básnik A. Vanoch, národný umelec V. Hložník a grafik F. Hložník.
M. č.: Marček, Svederník, Zárieč - Keblov.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.