Krasňany

Ležia vo Varínskom výbežku Žilinskej kotliny na terasách Varínky a v doline potoka Kúr. Západnú pahorkatinnú časť chotára tvoria náplavy, východnú hornatinnú v Krivánskej Malej Fatre skrasovatené druhohorné horniny. Má hnedé lesné pôdy. Súvislý lesný porast je len v pohorí. V katastri obce v Háji sa našiel birituálny mohylník s prevahou kostrových hrobov z 8. - 9. stor. Prvá písomná zmienka je z r. 1354, keď krajinský sudca Mikuláš Drugeth udelil Bohušovi, synovi Dezlona dedičné richtárstvo v Krasňanoch. Obec je však staršia, predtým sa riadila zvykovým právom. V r. 1354 dostala žilinské právo pretože bola celkom spustnutá. Noví osadníci dostali až 20 rokov slobody. Krasnianske dedičné richtárstvo spolu s varínskym udelil v r. 1362 krajinský sudca Štefan Bubek žilinskému mešťanovi Haynovi, zvanému Drahoš. Obec patrila panstvu Varín - Starý hrad a od 2. polovice 16. stor. sa stala jeho sídlom. V r. 1541 tu postavili opevnený kaštieľ. V r. 1598 mala obec 14 domov, v r. 1828 56 domov a 466 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. V chotári boli vápencové lomy. V Kúrskej doline sa v 17. - 18. stor. dolovalo železo. V obci je vybudovaná verejná vodovodná sieť a je celoplošne splynofikovaná, má základnú školu, materskú školu, amfiteáter, Dom smútku a v r. 2002 bol otvorený Dom kultúry. K pamätihodnostiam obce patria dva samostatné neskororenesančné dvojpodlažné kaštiele, postavené vedľa seba v malom časovom rozpätí. Staršia budova je datovaná rokom 1678, mladšia bola postavená koncom sedemnásteho stor. Objekty boli viackrát renovované. V súčasnosti má obec plány na využitie kaštieľov pre turistický ruch. Obec je východiskom pre viaceré turistické výlety po značkovaných trasách.

Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

• severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
• južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.

Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.